Sport Club

Sport Club

Dopyt po športe sa objavil už pred prvou svetovou vojnou. V 20. rokoch minulého storočia sa v obci na viacerých miestach objavili menšie ihriská a čoraz viac občanov hrávalo futbal. Mladina v tých časoch prednášala inscenácie, aby si trocha prilepšili, a aby si potom mohli zakúpiť športové vybavenie. Tieto divadelné večery sa organizovali v Dávidovej, neskôr v Kozmovej Krčme v Gurgyali. Organizátormi hercov boli Imre Bakonyi a Vincze Tóth.
Neskôr si mládež obce zmyslela, že už nie len medzi sebou, ale aj so susednými dedinami by mali súperiť. Na jar roku 1921 založili Kamenínske Športové Združenie (Kéméndi Sport Egyesületet). Zakladajúcimi členmi boli: Zsigmond Józsa - majiteľ obchodu, Ján Kafka - majster-pekár a Ingác Hevér. Mužstvo chodilo po susedných obciach. Cestovali, ako vedeli: konským záprahom, vlakom... Stávalo sa, že počas jedného roka s tým istým mužstvom (napr. Želiezovce, Štúrovo, Bíňa, Svodín, Ostrihom) zápasili aj štyrikrát. V roku 1923 sa prihlásili do majstrovstiev tzv. Južného kraja (Déli Kerület), ktoré malo centrum v Nových Zámkoch.
V roku 1925 sa z Budapešti vrátil mladík menom Mihály Lehoczky - pod jeho vedením sa mužstvo vyprofilovalo v úspešné družstvo a zožali viacero úspechov. Po niekoľkých rokov vstúpil do hry aj Gyula Bartusz a Imre Baranyai, ktorí sa chopili nielen vedenia mužstva, ale aj samotnej hry. Vtedy hralo mužstvo Kamenína už v prvej triede kraja s pomernými úspechmi. Po prevrate, v roku 1938, sa v obci nachádzalo len mužstvo junákov, ktoré však divákov neuspokojovalo.Do obdobia druhej svetovej vojny vo farbách Kamenína hrali:
Mihály Lehoczky: nieskôr odišiel hrať do Nových Zámkov, potom pôsobil ako tréner. Imre Baranyai: bol remeselníkom - obuvníkom. On šil topánky a lopty pre mužstvo. Bol pritom aj hráčom a športovým vedúcim. József Ondró: Pred 40. rokmi minulého storočia hral v NL II - v Užgorode, Leviciach a na iných miestach. Zsigmond Tóth - v rokoch 1939-42 hral v budapeštianskom univerzitnom mužstve, po roku 1945 sa však aj on vrátil domov.
A ďaľší: Károly Bankházi, György Gula, Gyula Bartusz, Imre Bakonyi, Oszkár Weisz, József Kelecsényi, Károly Tóth, Ráfael Takács, Vincze Tóth, István Szőköl, László Bábindeli, Pál Kelecsényi, János Bakonyi, László Ciganyec, Vidor, Péter a Sándor Darázs, Pista, Jenő a Zoltán Mráz, Pista Szántó, Vidor Pallos, Bandi Ocskai, József Pásztor, József Krecsmer, Bandi Bodó, János Pinnel, Imre, János a Vidor Bertók, Ernő Csepregi, Vince Kardos, József Menyhárt, István Tóth, László Dániel, Pál Lacza, Ferdi Tóth, Imre Vincze, János Dinnyés, Vidor Sováb, Imre Veszelóvszky, Károly Gyarmati, Imre Erdős.
Futbalové mužstvo samozrejme hralo v zeleno-bielych, prípadne červených farbách.
V povojnových rokoch sa športové dianie znovu rozbehlo, nebolo však ani výstroje, ani skladiska. Miestni šéfovia vedením športovej organizácie poverili Józsefa Ondróa. Vo zvládnutí počiatočných ťažkostí veľa pomáhali László Dániel, Sándor Darázs, Zsigmond Tóth, János Pinnel, Imre Bertók, János Dinnyés, János Pankó.
Názov futbalového družstva sa niekoľkokrát zmenil. V počiatku sa volalo len športová jednotka, potom postupne Sokol, Družstevník, a dnešnej dobe sa volá Kamenínsky športový klub Kéméndi Sport Club V 50. rokoch minulého storočia sa napriek všetkým ťažkostiam odohrali vynikajúce zápasy.

 

Hráči 50. rokov minulého storočia:

Pál Tóbi, Pál Lacza, László Szűcs, Géza Tóth, József Viola, Ernő Mikó, János Tóth, Péter Logacz, Imre Szűcs, Pál Sthäffer, Iván Lacza, Dodó Balog, Feri Truszka, Károly Janig, Ignác Krecsmer, Pista Rák, Pityu Gedai, Károly Szűcs, János Kamancza, Zsozsó Rák, János Fazekas.
Po roku 1960 sa dostalo vidieckym futbalovým družstvám viac finančnej pomoci od okresných i republikových športových organizácií. Takto sa nám podarilo oplotiť Kamenínské ihrisko a postaviť moderné šatne. Nemalú rolu v týchto aktivitách zohral náš neúnavný mladý učiteľ, Károly Janig. V rokoch 1960-1970 sa bez neho kamenínsky futbal nedal ani predstaviť. Okrem neho sa činili aj ďalší oduševnení športoví aktivisti: László Getler, József Tóth, László Benefi.

Hráči 60. rokov minulého storočia:

Eugen Tarián, Géza Benefi, István Lakota, László Stellár, László Zahorecz, Jani Kántor, Géza Paukó, János Németh, László Harack, István Kelecsényi, János Baranyai, Laci Kovács, Tibor Dániel, László Benefi, Zsigmond Ondró, Péter Sováb, Pál Németh, Laci Sipos, Ignác Tóth.

Hráči 70. a 80. rokov minulého storočia:

József Blunár, Imi Varga, Rudi Varga, Béla Szvitek, László Fiala, László Vincze, József Ondró, Vincze Tibi, Géza Hegedűs, István Vörös, Karcsi Baranyai, Gyuszi Petrovics, Karcsi Szűcs, Gyuszi Stribik, Jani Benefi, Imi Rajnoha, Géza Kicsindi, Rudi Erdős, Jani Kelecsényi, Laci Zatykó, Pali Horváth, Pali Sováb, Béla Hruska. Nesmieme zabudnúť včak na tých hráčov, ktorí radi prichádzali hrať do Kamenína, veď tu panoval vždy súdržná skupinová nálada. Spomeniem len niekoľkých z nich: I. Jánosi, G. Bartal, Gy. Herbacskó, Gy. Ruzsik, J. Godó, G. Kicsindi, K. Varga, Ö. Prém, T. Kanicska Touto cestou by som sa chcel ospravedlniť tým, ktorí náhodou chýbajú v tomto zozname. Pamätné ostávajú priateľské i medzinárodné stretnutia. Na známom Hronskom ostrove (Garam-sziget) sme sa rok čo rok stretli s mužstvami obcí Mezőfalva, Győrszentiván, Pápa, Bp. Építők, Hajdúszoboszló Sárisáp, Pilismarót, Dorog a Ostrihom. Z domácich sme hrávali so Spartakom Komárno (nezabudnuteľný zápas Jánosa Tótha v roku 1964), Nitrou, Slovanom. Našim súperom bola aj reprezentácia maďarských novinárov na Slovensku.