Chránené územie

Chránené územie 

 

Kameninské slanisko

Slanisko – Kamenín 

Zo širokej škály biotopov patria slaniská medzi najzaujímavejšie. Sú to celkovo špecifické stanoviská so soľnatými pôdami, kde sa vyvinulo zaujímavé spoločenstvo fauny a flóry. Kamenínske slanisko bolo vyhlásené v roku 1953 za Štátnu prírodnú rezerváciu. Pôvodne malo rozlohu 21 ha, po novelizácii MK SSR z roku 1983 malo 34,8 ha. Momentálne v katastri Kamenín a Kamenný Most výmera lokality je 150,76 ha, kde sa nachádza najzachovalejšia a najrozsiahlejšia plocha biotopu slaniských lúk s bohatým výskytom vzácnych halofitov na Slovensku. 

Ich zachovanie zabezpečovala územná ochrana iba v prípade ŠPR Kameninske slanisko, ktoré vyhlásili už v roku 1953. Vtedy šlo najmä o zachovanie porastu s chráneným druhom Limonium gmelinii (Willd.) O. Kuntze ako na jedinej lokalite v SR. V roku 1983 bolo schválené rozšírenie plochy rezervácie o časť s ojedinelým výskytom (v celej SR) kriticky ohrozených druhov Aster sedifolius L. (= A. punctatus W. et K.) a Iris spuria L. 

Pre zaujímavosť treba uviesť, že ŠPR Kameninske slanisko bola donedávna jediným chráneným územím slanomilnej vegetácie na Slovensku. 

Čistiny sú jedným zo zvyškov pôvodných rozsiahlych komplexov halofytnej vegetácie medzi Kamenínom a Kamenným Mostom, podobne ako niekoľko sto metrov na sever situovaný ŠPR Kameninske slanisko. 

Plocha Čistín s rozlohou cca 14 ha sa nachádza medzi železničnou traťou Štúrovo - Levice a štátnou cestou Kamenný Most - Kamenín (pri odbočke na Gbelce). Leží v širokom alúviu dolného toku Hrona, severne od ústia potoka Paríž do rieky Hron. Geologický podklad tvoria treťohorné vápnité íly a pieskovce prekryté kvartérnymi usadeninami. Pôdnym typom sú zväčša solonce. Na jar je slanisko zamokrené, dažďová voda sem steká z blízkeho mierneho svahu nad cestou, preteká cez rúrovú priepusť pri ceste a hromadí sa v zníženinách dolnej časti lokality. Voda z hlbokého koryta Parížského kanála ovplyvňuje iba výšku hladiny podzemnej vody. 

Mimoriadne pekne sú slané oká v podobe voľných plôch, lemované alebo úplne porastené monocenózou gáfrovky ročnej. 

Asociácia Camphorosmetum ovatae (Rpcs. 1916 n.n.) Soó 1933 predstavuje prirodzené, otvorené, na druhy chudobné spoločenstvo slaných ôk s vysokou dominanciou jednoročného druhu gáfrovky ročnej (Camphorosma annua). Osídľuje plochy s vysokým obsahom solí, ktorá znemožňuje existenciu iných typov vegetácie. Charakteristické pre Čistiny je vysoký podiel niektorých terofytov typických pre jarný aspekt. V nízkych sivozelených porastoch gáfrovky a na voľných miestach sa na jar objavuje efemérny druh rumanček kamilkový Bayerov (Matricaria chamomilia subsp. Bayeri), ktorý vstupuje aj do kontaktného spoločenstva asociácie Puccinellietum limosae (Rpcs. 1927) Soo 1930, ktoré ako celok (vrátane všetkých subasociacií) je druhovo bohatšie ako predchádzajúce spoločenstvo. Príznačná je dominancia steblovca odstávajúceho (Puccinellia distans), ktorý vytvára viac či menej uzatvorené porasty so značným zastúpením terofytov. Okrem druhu Matricaria chamomilla subsp. bayeri je to napr. rožec pochybný (Cerastium dubium). Vicherek (1973) uvádza v spoločenstve z Čistín ďalší významný terofyt - jačmeň tuhoštetinatý (Hordeum geniculatum). Predpokladá sa aj výskyt skoroecla tenkokvetého (Plantago tenuiflora) a lobody pobrežnej (Atriplex litoralis). Ďalším charakteristickým druhom pre uvedené spoločenstvo je astra slanistá (Aster tripolium L.), púpava besarábska (Taraxacum bessarabicum), skorocel primorský (Plantago maritima) a iné. 

Na Puccinellietum limosae v slede zonácie nadväzuje, alebo sa s ním mozaikovito prelína, charakteristické slanomilné spoločenstvo dolného Pohronia a to Statice gmeiinii - Artemisia monogyna as. (Rpcs. 1916) E. Topa 1933. Dominantný druh limonka Gmelinova (Limonium gmeiinii) tu vytvára rozsiahle porasty, palina jednosemenná (Artemisia monogyna) má oproti Kamenínskemu slanisku ďaleko bohatšie zastúpenie. Okrem týchto druhov vyskytujúcich sa v prevahe tu nájdeme aj iskerník znožený (Ranunculus pedatus), prerastlík najtenší (Buplcurum tenuissimum) a iné obligátne alebo fakultatívne halofyty. Podľa Vicherka (1973) rastú v tejto asociácii medzi Kamenínom a Kamenným Mostom aj vzácne druhy - ďatelina hranatá (Trifolium anguiatum), ďatelina tupolistá (Trifolium retusum) a na suchších miestach ďatelina pruhovaná (Trifolium stnatum). Priamo na Čistinách sa podľa toho istého autora v tomto spoločenstve nachádza druh rebríček sleziníkolistý (Achillea aspleniifolia). Vyskytuje sa aj v spoločenstve asociácie Agrosteto-Caricetum distantis (Rpcs. 1927) Soo 1939, ktorá je na vlhších miestach tejto lokality tiež druhovo zastúpená. 

Rozšírenou fytocenózou je aj asociácia Achillco-Festucelum pseudovinae (Rpcs. 1927) Soo (1933) 1947, druhovo bohaté spoločenstvo slaných pastvín. Na nepatrných terénnych vyvýšeninách tu nájdeme veľa jarných efemérov a suchomilných druhov ako napr. Arabidopsis thaliana, Vicia lathyroides, Valerianella locusta, Cruciata pedemontana, Carex stenophylla, Asparagus officinalis, Carlina vulgaris a iné (viď zoznam druhov). Tieto porasty svojím vývojom smerujú k spoločenstvám triedy Festucetaiia valesiacae. Pre Čistiny je významné tiež spoločenstvo Juncus gerardii - Scorzoncra parviflora as. (Wenzl 1934) Wendb. 1934, viazané na vlhšie depresie a na polohy v blízkosti kanála. Okrem druhov Juncus gerardii a Scorzonera parviflora je casty aj Triglochin maritimum. Vieherek (1973) v tejto asociácii uvádza z Čistín i vzácny druh Carex divisa, ktorý rastie tiež vo vlhších spoločenstvách na Kamenínskom slanisku. 

Pri kanáli a vo vodou vyplnených zníženinách južnej časti slaniska rastú močiarne a vodné druhy a nájdeme tu i niektoré vzácnejšie druhy vlhkých lúk ako napr. Orchis palustris. V dolnej časti lokality, na plochách, kde je súvislý porast rôznym spôsobom narušený, a na miestach smerom k železničnej trati, kvitnú na jar vzácne ohrozené druhy ako Lepidium perfoHatum a Myosurus minimus. Do listiny druhov príspevku „Súčasný stav flóry a vegetácie ŠPR Kameninske slanisko a problematika jeho ochrany“ (Svobodová et Řehořek 1987 Ms.) sme zaradili aj druhy rastúce na plochách južne od rezervácie v zachovanom páse prirodzenej vegetácie, ako aj na lokalite Čistiny. Od jesene 1984 sme v nasledujúcich vegetačných sezónach na uvedených lokalitách našli mnohé ďalšie druhy, čim sa počet druhov registrovaných v ôZozname vyhynutých, endemických a ohrozených taxónov vyšších rastlín flóry SSR“ (Maglocký 1983) zvýšil na 74. Na území ŠPR Kameninske slanisko boli ako nové zistené napr. Carex acutiformis, Crepis pulchra, Xanthium albinum, Taraxacum palustre agg., Ranunculus ficaria subsp. ficaria. 

Na miernej terénnej vyvýšenine južne od ŠPR sme zaznamenali tieto nové druhy: Thesium dollineri, Inula salicina, Carex Buekii. 

Murín et Majovský (19&3) uvádzajú z Kamenína nález vzácneho druhu Silene multiflora. Vedeckú a ochranársku hodnotu lokality zvyšuje aj silná koncentrácia halofilných živočíchov, najmä vzácnych druhov hmyzu z radu Coleoptera, z čeľade Carabidae podľa ústneho zdelenia (S. Benedikta). Poloha a prírodné pomery lokality predurčujú Čistiny plniť nielen úlohu významnej študijnej plochy, ale aj slúžiť ako ciel exkurzií odborného i osvetového zamerania. Na malej ploche môžeme vidieť výsledok spolupôsobenia niekoľkých faktorov prostredia - geologického substrátu, morfológie terénu, hydrologického režimu, klímy, ale aj pôsobenia človeka v historickej dobe, ktoré vyústili do tohto jedinečného prírodného výtvoru. Zanedbateľný nie je ani estetický aspekt -- neopakovateľná krása kvitnúceho slaniska musí v každom i nezainteresovanom návštevníkovi vzbudiť záujem o jeho ochranu a súčasne ho presvedčiť, že neporušené prirodzené časti prírody sú zdravou zložkou krajiny a jej estetickým doplnkom.

 

Katastrálne územie:

 

Okres                                    Katastre 

Nové Zámky                         Kamenín, Kamenný Most

 

Výmera lokality: 150,76 ha

 

Odôvodnenie návrhu ochrany:

Ciele ochrany: 

1. Súčasť chránených území PR Čístiny a NPR Kamenínske slanisko. 

2. Najrozsiahlejšia plocha halofilnej vegetácie na Slovensku. 

3. Výskyt viacerých chránených druhov rastlín podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z. a Limonium gmelinii subsp. Hungaricum.

 

Biotopy európskeho významu: 

Nížinné a podhorské kosné lúky (6510) 

Vnútrozemské slaniská a slané lúky (1340)

 

Druhy európskeho významu: 

Ryby: 

lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus) 

hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus)

 

Druhy pozemkov:

Druh pozemku výmera (ha) 

Orná pôda 2,834 

Ostatné plochy 0,331 

TTP 145,61 

Vodné plochy 1,426 

Zastavaná plocha 0,559

 

 

Použitá bibliografia: 

l.) Svobodová Z., Řehořek V., Zborník odborných prác V. Západoslovenkého TOP-u, zväzok IV; 1988 Bratislava